Webové aplikace | Informační systém pro školy | HR magazín | Celoživotní učení | Zábavný portál | Mzdová kalkulačka | Výpočet nemocenské | Seznam škol | BMI | Výpočet mateřské | Referáty | SuperMamina | Kalkulačky | Online hry | Mateřské školky | Spis szkół v PL | Kam na výlet | Zoznam škôl
Referáty, Seminárky, Čtenářské deníky, Maturitní otázky

Referáty, Seminárky, Čtenářské deníky, Maturitní otázky

Naleznete zde převážně informační materiály pro školáky. V databázi se nachází 4250 referátů.

Domů | Referáty | Seminární práce | Čtenářské deníky | Maturitní otázky | + Vložit dílo
 Doporučujeme

Trička s potiskem - vtipná trička s potiskem si můžete vyrobit i s vlastním motivem.

Střední školy - přehledný seznam středních škol.

Bazar pro maminky - staré i nové oblečení oblečení pro děti.


Střední školy

 Reklama


+ vložit vlastní dílo upravit toto dílo

Vznik a vývoj alternativních škol - Rogersovské školy

Podľa M. Zelinu je „alternatívna škola“, „alternatívna pedagogika“ taká škola a pedagogika, ktorá je alternatívou k tradičnej škole, tradičnej pedagogike .

 Reklama


Tradičnej škole sa priraďujú tieto charakteristiky:
• je pamäťovo – reprodukčná škola
• učiteľ má autoritatívne postavenie
• škola používa donucovacie metódy
• škola má relatívne stálu organizáciu vyučovacích hodín, vyučovania a organizáciu školského roka
• škola má pevne stanovené učebné plány a učebné osnovy zvonku – „mimo“ školy
• škola s direktívnym spôsobom riadenia školy a vzdelávacích procesov
Alternatívna škola pracuje na úrovni systémovej alternatívy, t. j. líši sa vo všetkých, alebo vo väčšine základných znakov tradičnej školy. B. Kosová považuje za základné systémové znaky:
• ciele vzdelávania
• obsah vzdelávania
• postupy, metódy, formy
• postavenie žiaka
• postavenie učiteľa
• organizácia vyučovania
• riadenie školy
• zriaďovateľ školy
• postavenie rodičov vo vzťahu ku škole
J. Průcha zdôrazňuje pedagogický a didaktický aspekt alternatívnej školy ako rozhodujúci, píše: „ako alternatívne budeme preto chápať všetky druhy škôl, súkromné aj štátne, ktoré majú jednu podstatnú črtu – odlišujú sa od hlavného prúdu štandardných škôl danej vzdelávacej sústavy“. Medzinárodný pedagogický tezaurus definuje alternatívnu výchovu („alternativ education“) ako všeobecný termín pre prístupy ponúkajúce alternatívu k tradičnému inštitucionálnemu vzdelávaniu alebo pre hnutia, ktoré odmietajú koncepcie formálneho vzdelávania.
Je príznačné, že v Pedagogickej encyklopédii Slovenska z roku 1984 sa heslo „alternatívna pedagogika“, či „alternatívne školstvo“ vôbec nevyskytuje!
Delení alternatívnych škôl je v odbornej literatúre niekoľko. Podľa časového hľadiska by sme mohli považovať:
• Komenského pedagogiku ako alternatívu k stredovekej pedagogike
• Montessoriovej pedagogiku ako alternatívu k pedagogike prevažujúcej v prvej polovici 20. storočia
• v súčasnosti je alternatívnou pedagogikou integrované tematické vyučovanie vzhľadom na prevažujúce koncepcie škôl (nie len na Slovensku)
Druhým prístupom, či kritériom môže byť prevažujúca filozófia a z nej vyplývajúce ciele alternatívnych škôl, napr. filozofia pragmatizmu, alebo existencionálne školy, náboženské smery v pedagogiky ako alternatíva k neteistickým školám.
Iným kritériom – pomerne málo uplatňovaným – je delenie alternatívnych škôl podľa prevažujúcich metód vyučovania a učenia sa žiakov. Z tohto aspektu môžeme deliť školy na tie, ktoré učia prevážne podľa algoritmických postupov (tradičná škola) a na tie, ktoré sa pokúšajú učiť pomocou heuristických postupov, alebo aspoň časti z nich.
Niekedy dochádza k spojeniu časových kritérií s metódami a filozofiou delenia alternatívnych škôl. A. Góralski delí prístupy ku koncepciám školstva takto:
a. reflexívne školstvo – do roku 1990, napr. Sokarates, sparťanská škola, J. A. Komenský, J. J. Rousseau, R. Descartes, R. Lullus, B. Bolzano, T. Akvinský
b. pragmatické školstvo – filozofické kritérium a sčasti časové (napr. J. B. Watson, B. F. Skinner)
c. všeobecnovzdelávacie školstvo – tradičné, s dôrazom na direktivitu vyučovania, kde možno identifikovať ešte osobitne kognitivistov (J. F.. Herbart, A. S. Makarenko, K. D. Ušinskij) a tiež scientistov, ktorí budujú osnovy prísne na princípoch výstavby vedy
d. humanistické školstvo – filozoficko – psychologické kritérium s aplikáciou do pedagogickej praxe ako alternatíva k všeobecnovzdelávaciemu aj pragmatickému školstvu (napr. M. Montessoriová, waldorfská pedagogika, rogerský prístup, konfluentná pedagogika)
e. informatistické školstvo – kritérium časové, najnovšie tendencie vzdelávania pomocou multimédií, kde zaraďujeme aj staršie programové vyučovanie, ale aj najnovšie modely virtuálnych škôl


Rogersovské školy
C. R. Rogers (1902 – 1987) Študoval najprv poľnohospodárstvo, potom teológiu a až v r. 1931 klinickú a pedagogickú psychológiu. Pracoval v poradenskom centre najmä s delikventnou mládežou a s deťmi zo znevýhodneného sociálneho prostredia. Carl Rogers bol jeden z najvplyvnejších psychológov posledných desaťročí. Jeho škola psychoterapie vznikla z praxe a teórie psychoterapie zameranej na klienta. V pedagogike sa jeho systém označuje skratkou P-C-E (Person Centred Education) – výchova zameraná na osobnosť.
Rogers je humanista, verí v človeka, verí v jeho schopnosť pozitívneho sebarozvoja, keď sa preň vytvoria vhodné podmienky. Medzi podmienky počíta vzťah učiteľa k žiakovi (má umožniť žiakovi byť samým sebou). Podľa neho naliehavo treba urobiť tri veci v oblasti výchovy človeka modernej doby:
 zmeniť politiku vzdelávania, vzdelávacích inštitúcií s dôrazom na humanistický prístup k človekovi
 radikálne zmeniť prípravu učiteľov s dôrazom na výchovnú stránku, nonkognitívny rozvoj osobnosti, motiváciu, city, vzťahy učiteľa k žiakom
 utvoriť flexibilnejšie prostredie, ktoré tvorí pozitívne postoje k otázkam sebadisciplíny žiakov, ku školským úspechom a neúspechom, cieľom edukácie a školských systémov ako takých
Ak tradičná škola stavia na sile a moci učiteľa, inštitúcií, centra, rogersovsky orientovaná škola stavia na sebakontrole, sebariadení, sebadisciplíne, samospráve a tvorivosti žiakov a učiteľov.
Sú štyri základné princípy, na ktorých sa buduje vzťah učiteľ – žiak:
a/ kongruencia – učiteľová pravdivosť, autenticita, otvorenosť, úprimnosť k žiakovi a sebe. Zásada: učiteľ nemôže čakať úprimnosť a otvorenosť od svojich žiakov, pokiaľ sám nie je k žiakom otvorený a úprimný.
b/ akceptácia – učiteľ prijíma žiaka takého, aký je, bez predsudkov. Ide o bezpodmienečné prijatie každého žiaka ako hodnoty, osobnosti. Zásada: rozdávať nepodmienene lásku, nádej deťom, naučiť ich prijímať lásku a dávať lásku.
c/ empatia – vcítenie sa do žiaka, porozumenie jeho prežívaniu, citom, pocitom a ich osobných významov pre žiaka. Cieľom je pomôcť žiakovi sústrediť sa nie len na to, čo sa učí, nad čím rozmýšľa, ale aj na to, čo pri tom prežíva a čo prežíva v živote vôbec.
d/ autoevaluácia – ťažisko hodnotenia žiaka zvonka sa má preniesť na neho samého. Postupne sa má žiak učiť hodnotiť svet okolo seba a reálne sám seba.

Uplatňovaním uvedených princípov sa má v pedagogickej praxi dosiahnuť to, že:
• žiak je viac autentický, nepotrebuje sa brániť a báť sa
• žiak sa sám učí riešiť svoje životné problémy
• redukuje sa fyziologická a psychická tenzia (napätie), zmenšuje sa úzkosť, strach, napätie
• žiak sa spolieha viac sám na seba, učí sa rozhodovať o sebe, dôveruje si
• jeho hodnoty a hodnotenia sú autentickejšie, má väčšie pochopenie k hodnotám iných, má zmysel pre porozumenie
• správanie žiaka je zrelšie, žiak kontroluje svoje správanie (autoregulácia)
• jeho osobnosť charakterizujú také vlastnosti, ako samostatnosť, nezávislosť, vnútorná aktivita, zodpovednosť za svoje správanie

 

 

 

 

Použitá literatúra:
Zelina, M.: Alternatívne školstvo, Bratislava 2000
Průcha, J., Walterová, E., Mareš, J.: Pedagogický slovník, 1995
UNESCO: IBE Education Thezaurus, 5th ed., Paris 1991

 



+ vložit vlastní dílo upravit toto dílo
  Sdílet článek na: Facebook Facebook   MySpace MySpace   Linkuj Linkuj  
Střední školy - seznam středních škol
Střední odborné školy - seznam středních odborných škol
Bazar pro maminky - staré i nové oblečení oblečení pro děti.
 Reklama