Webové aplikace | Informační systém pro školy | HR magazín | Celoživotní učení | Zábavný portál | Mzdová kalkulačka | Výpočet nemocenské | Seznam škol | BMI | Výpočet mateřské | Referáty | SuperMamina | Kalkulačky | Online hry | Mateřské školky | Spis szkół v PL | Kam na výlet | Zoznam škôl
Referáty, Seminárky, Čtenářské deníky, Maturitní otázky

Referáty, Seminárky, Čtenářské deníky, Maturitní otázky

Naleznete zde převážně informační materiály pro školáky. V databázi se nachází 4250 referátů.

Domů | Referáty | Seminární práce | Čtenářské deníky | Maturitní otázky | + Vložit dílo
 Doporučujeme

Trička s potiskem - vtipná trička s potiskem si můžete vyrobit i s vlastním motivem.

Střední školy - přehledný seznam středních škol.

Bazar pro maminky - staré i nové oblečení oblečení pro děti.


Střední školy

 Reklama


+ vložit vlastní dílo upravit toto dílo

Spolupráce východ - západ

SPOLUPRÁCA VÝCHOD – ZÁPAD
Príčiny poškodzovania životného prostredia vo východnom bloku:

Obmedzenia vyplývajúce z komunistickej ideológie
- marxistická industriálna ideológia
- kolaps občianskej spoločnosti a uzavretosť politického procesu
- príliš ambiciózne plány-
- podpora preferovaných priemyselných odvetví bez ohľadu na náklady

Hypercentralizácia rozhodovania
- byrokracia
- korupcia
- nedostatočný podiel lokálne vytváraných vstupov na enviromentálnom rozhodovaní
- oneskorené reagovanie na problémy znečistenia
- nedostatok pružnosti

Rýchla industrializácia
- extenzívny rast
- vysoké, neefektívne a nehospodárne využitie prírodných zdrojov
- megalomanské projekty v priemysle

Sovietska technológia
- aplikovaná bez ohľadu na miestnu, regionálnu kapacitu ekosystémov
- plytvajúca zdrojmi, s vysokou spotrebou energie
- málo alebo žiadne technológie vhodné na znižovanie úrovne znečistenia pri zdroji

Spotreba environmentálnych zdrojov zadarmo alebo za nízku cenu
- zdroje považované za vlastníctvo ľudu
- nereálne ceny energie a jej neefektívne využitie
- využívanie ovzdušia, vody a pôdy, nepremietnuté do nákladov
- závislosť od domáceho nekvalitného výrazne znečisťujúceho hnedého uhlia

Obmedzené uplatňovanie ekonomických stimulov
- slabé finančné obmedzenia pre odpady a znečistenie
- nízke ceny surovín
- nízke, žiadne poplatky za ukladanie odpadov
- nízka úroveň pokút za znečistenie

Malá pozornosť venovaná ochrane životného prostredia
- snaha manažmentu o splnenie výrobných plánov
- zanedbávanie environmentálnych problémov manažmentom
- prevládanie ekonomických otázok nad ochranou životného prostredia
- sústredenie sa na ad hoc reakcie na environmentálnu krízu
- prevládajú riešenia typu „ na konci výuste“ namiesto integrovaného environmentálneho manažmentu


Nedostatočné investície do ochrany životného prostredia
- nedostatok administratívnych kapacít
- nedostatok vedeckých kapacít
- finančné obmedzenia
- sústavné odkladanie a oneskorovanie environmentálnych projektov

Nedostatok informácií
- nedostatok informácií o znečistení-nespoľahlivá kvalita údajov
- obmedzené množstvo údajov
- nedostatočný prístup verejnosti k informáciám

Rýchla urbanizácia
- nízka kvalita bývania a vzhľadu okolia

Prekonanie negatívneho environmentálneho dedičstva komunistických režimov si vyžaduje nové prístupy k riadeniu životného prostredia.


 Reklama


Nemožno ich však prijať bez zmien v troch oblastiach:
1. ekonomická reštrukturalizácia
2. organizačné a inštitucionálne zmeny
3. sociálno-kultúrne zmeny a zmeny v správaní a vo výchove.

Ekonomická reštrukturalizácia zmenší neefektívnosť v hospodárstve, najmä v oblasti výroby, využitia energie a recyklácie.Potrebné sú aj nové politické nástroje, vrátane použitia daní, zameraných na podporu aktivít, ktoré neznečisťujú, čistejších výrobkov a výroby. Potrebné je aj zavedenie regulácie dovozu a vývozu a zníženie dotácií, najmä zníženie štátnych dotácií do environmentálne neudržateľných ekonomických aktivít.Vyjasniť treba aj vlastnícke a užívateľské práva vo vzťahu k environmentálnym zdrojom.
Na zabezpečenie efektívnych systémov environmentálneho manažmentu a kontroly sú potrebné aj inštitucionálne zmeny. Znamená to potrebu preškolenia personálu, obnovu monitorovacích zariadení, decentralizáciu zodpovednosti za životné prostredie a lepšiu spoluprácu s kľúčovými inštitúciami transformačného procesu, najmä s ministerstvom financií. Táto spolupráca by pomohla zabezpečiť integráciu environmentálnych aspektov do všetkých strategických oblastí
Riešenie environmentálnych problémov vyžaduje aj zmeny postojov, najmä pokiaľ ide o používanie environmentálnych zdrojov a rozvoj hlbšieho pochopenia vzájomného vzťahu spoločnosti a prírody



Zapojenie Európskej únie v strednej a východnej Európe – situovanie environmentálnej politiky v širšom rámci záujmov

Záujmy Európskej únie vo východnej a strednej Európe

Dôvody, prečo má EÚ záujem na hladkom a stabilnom priebehu transformácie týchto krajín k liberálnej demokracii a trhovej ekonomike:
1. Rozvoj obchodu
Krajiny bývalého sovietskeho bloku majú nesmierne možnosti pre obchodovanie s EÚ.Ak by sa tieto možnosti zrealizovali, z tohto obchodu by mal osoh priemysel jednotlivých členských štátov, ale prispel by aj k ekonomickému blahobytu Únie ako celku.

2. Vzájomná podpora
Trhová ekonomika sa považuje za ekonomický prejav demokratickej občianskej spoločnosti a tvrdí sa, že úspešný prechod na trhovú ekonomiku by mal byť sprevádzaný pluralitnou demokraciou, ktorá bude posilňovať ďalší ekonomický liberalizmus. Trhová ekonomika v podmienkach liberálnej demokracie sa považuje za bezpečnejšiu a schopnejšiu zabezpečovať ekonomické záujmy Únie.

3. Európska vojenská bezpečnosť
Pluralitná demokracia môže lepšie zosúladiť rozličné národnostné a etnické identity, ktoré existujú v rámci štátnych hraníc mnohých stredoeurópskych a východoeurópskych krajín. Pokiaľ bude Únia pomáhať posilňovať demokraciu u svojich východných susedov, bude si zvyšovať aj svoju vlastnú bezpečnosť.

4. Zvládnutie nemeckého problému
Európska únia si vždy želala zabezpečiť, aby Nemecko zostalo pevnou súčasťou západného systému a nehralo na Východe nezávislú úlohu. Silnejšie zväzky Únie so strednou a východnou Európou sa považujú za najlepší spôsob , ako zabezpečiť bezpečný rámec pre zvládnutie nemeckej sily.

5.Rozšírenie sféry medzinárodného vplyvu Únie
Zapojenie EÚ do rekonštrukcie krajín bývalého sovietskeho bloku jej umožnilo rozšíriť svoju sféru vplyvu. Toto poskytuje EÚ ideálnu príležitosť stať sa jednou z rozhodujúcich medzinárodných politických a ekonomických mocností.

6.Rozširovanie a prehlbovanie Únie
7.Prevencia sociálnych nepokojov
Existuje nebezpečenstvo, že ak sa v krajinách bývalého sovietskeho bloku neuskutoční prechod na trhovú ekonomiku, začne ich pravdepodobne sužovať rastúca chudoba, sociálne nepokoje a migrácia na Západ a budú náchylnejšie na autoritatívne formy vlády a menej ochotné pokračovať v transformácii na pluralitnú demokraciu.

Prechod k pluralitnej demokracii a k trhovej ekonomike – reformný proces

Transformačný proces, ktorý v súčasnosti v strednej a východnej Európe prebieha, zahŕňa zložitý komplex zmien v sociálnej, ekonomickej, politickej, kultúrnej, environmentálnej a administratívnej rovine. Tieto zmeny znamenajú:

- reformu legislatívy, vrátane prijatia nových zákonov o vlastníckych a majetkových právach, reformu obchodného a pracovného práva, vrátane ich rozšírenia na ochranu pracovného prostredia, zahraničný obchod, zahraničné investície a ochranu životného prostredia,
- reformu podnikateľských štruktúr smerom od ovládania ekonomiky štátnymi monopolmi k systému založenému na zmiešanej ekonomike s oveľa väčšou úlohou súkromného sektoru,
- reformu fyzickej štruktúry, potrebnej pre konkurencieschopnú ekonomiku, vrátanej modernizácie priemyselných tovární a ich zariadení, obnovu fyzickej infraštruktúry, rozvoj sektoru služieb, odstránenie starého znečistenia a zavedenie nových environmentálnych ochranných opatrení.

Záujem Európskej únie o stav životného prostredia vo východnej Európe.

Environmentálna a aj ekonomická surovinová základňa a zdravie obyvateľov súčasných členských štátov EÚ môžu byť vážne poškodené znečistením, ktoré vzniklo v strednej a východnej Európe a ktoré sa importuje do EÚ. Únia má záujem o ovplyvňovanie noriem znečistenia aj z obchodných dôvodov. Konkurencia môže byť narušená predajom tovarov s nízkymi nákladmi spôsobenými mäkšími environmentálnymi normami.S otváraním investičných možností v strednej a východnej Európe vzrastá v celej Európe potreba podobných environmentálnych noriem tak, aby sa zabránilo úniku priemyslu zo Západu a jeho umiestneniu v strednej a východnej Európe, ktorá by mohla potenciálne ponúkať znečisťovateľský raj, umožňujúci priemyslu vyhnúť sa vysokým nákladom na splnenie noriem EÚ pre zníženie znečistenia.Poskytovanie technológií, znižujúcich znečistenie a transfer metód environmentálneho manažmentu môžu znamenať pre európsky priemysel nový zdroj výnosného podnikania.Aj regionálne záujmy nútia EÚ k tomu, aby pri formovaní a financovaní environmentálnej politiky v stredoeurópskych a východoeurópskych krajinách prevzala väčšiu úlohu. Mnohé z členských štátov EÚ majú so stredoeurópskymi a východoeurópskymi krajinami spoločné hranice a sú obeťou cezhraničného environmentálneho znečistenia.Stáva sa to najmä v prípadoch, keď majú krajiny spoločný ekologický systém ako napr. rieku. V dôsledku toho financuje v súčasnosti EÚ prostredníctvom programu PHARE viacero programov cezhraničnej spolupráce v oblasti environmentálneho ozdravenia a manažmentu..Mnoho výdavkov, ktoré sú určené na riešenie environmentálnych problémov, sa využije na zatvorenie znečisťujúcich priemyselných tovární, ktoré treba aj tak nahradiť, pretože boli závislé od nerealisticky nízkych cien energie a stali sa technologicky zastaralými. Záujem EÚ o environmentálnu politiku v strednej a východnej Európe je skôr súčasťou širšej úlohy pri ovplyvňovaní politickej a ekonomickej reformy.


Politika Európskej únie voči strednej a východnej Európe

Všeobecné politické záujmy

Rozvoj zahraničnej politiky EÚ je právne stanovený článkom 30.1 Zákona o jednotnej Európe.Na summite priemyselných krajín G7 v r. 1989 sa prijalo rozhodnutie financovať program pomoci a reštrukturalizácie v bývalom sovietskom bloku. Neskôr sa krajiny G7 a Svetová banka zaviazali poskytovať financie a Európska komisia dostala splnomocnenie koordinovať akcie skupiny 24 krajín OECD v rámci programu nazvaného program PHARE. Poľsko a Maďarsko: akcia pre reštrukturalizáciu ekonomiky. Tento program bol pôvodne určený na to, aby Poľsku a Maďarsku pomáhal uskutočňovať reformy.Komisia tvrdila, že environmentálna politika tvorí kľúčový prvok jej reformného balíka a to, že jej cieľom je integrovať environmentálne kritériá do všetkých aspektov balíka ekonomickej reformy. Na druhej strane pokladá za prioritu ekonomickú reformu, aj keď tieto opatrenia prinášajú negatívne environmentálne dôsledky.Prioritnou oblasťou financovania bola reštrukturalizácia štátnych podnikov a rozvoj súkromného sektoru.
Ďalšou iniciatívou EÚ je vytvorenie Európskej banky pre obnovu a rozvoj, ktorej špecifickým cieľom bolo využitie západnej pomoci pre rozvoj súkromného sektoru v strednej a východnej Európe. BERD kladie dôraz na podporu súkromného podnikania, demokracie a trhovej ekonomiky. Vyžaduje sa tiež, aby podporovala environmentálne priaznivý a trvalo udržateľný rozvoj v rámci všetkých svojich aktivít. Ale posun od deklaratórnych politických vyhlásení smerom k integrácii environmentálnych aspektov do návrhov a do realizácie konkrétnych stratégií financovaných BERD treba ešte len dosiahnuť.
Aj ďalšie iniciatívy sa pokúšajú rekonštruovať občiansku spoločnosť. Demokratizácia neznamená len zavedenie volieb s účasťou viacerých strán, ale aj ustanovenie celej škály inštitúcií a zavedenie nových postupov a spôsobov konania vo vládnom aparáte, v právnom systéme a v zastupiteľských inštitúciách, ako napr. v politických stranách a odboroch. Aj podpora mimovládnym organizáciám prispieva k väčšej participácii jednotlivcov a skupín pri ovplyvňovaní sociálneho a ekonomického vývoja a verejnej politiky.Konečným cieľom je podporiť rozvoj otvorenej spoločnosti a podnietiť otvorenú diskusiu, polemiku a širší prístup záujmových skupín k politickému procesu.Verejná diskusia a participácia verejnosti sa považujú za obzvlášť významné práve v environmentálnej politike z týchto dôvodov: Po prvé, táto oblasť politiky je relatívne nová a vymedzenie politických problémov je veľmi kontroverzné. Po druhé , politické riešenia sú stále ešte relatívne nerozvinuté a naviac sú zaťažené veľkou mierou vedeckej a technickej neistoty. Participácia environmentálnych záujmových skupín v politickom procese pomáha rozširovať dostupné informácie a dôkazy, ktoré sa používajú pri tvorbe politických riešení, pričom zároveň pomáha získavať kladné prijatie určitých politických riešení. Po tretie, environmentálnu politiku nemožno vtesnať do existujúcich vymedzení administratívnych kompetencií, ale skôr prekračuje tradičné administratívne hranice, napr. poľnohospodárstvo, priemysel, baníctvo, lesníctvo, územné plánovanie.Dosiahnutie úspešných výsledkov politiky nevyžaduje len integráciu environmentálnych aspektov do týchto politických oblastí, ale aj to, aby medzi zúčastnenými stranami došlo k otvorenej diskusii tak, aby sa dosiahla maximálna súdržnosť politiky v rámci mnohých politických oblastí. Po štvrté, environmentálne riadenie si žiada aj zmeny v správaní, nielen vo firmách a v priemysle, ale aj na úrovni domácností či jednotlivca. Environmentálna politika nemôže byť úspešná, ak je vnímaná len ako nariadenie zhora. Po piate, mimovládne organizácie hrajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní implementácie environmentálnej politiky. Upozorňujú na členské štáty, ktoré nerealizujú plne určitú politiku, posilňujú verejné uvedomenie si environmentálnych problémov, najmä na miestnej úrovni, poskytujú skúsenosti a politické riešenia a v niektorých prípadoch si v skutočnosti berú na starosť i implementáciu politiky Environmentálne skupiny zohrali kľúčovú úlohu pri destabilizácii mnohých starých komunistických režimov aj v Československu a očakávalo sa, že reformný proces zabezpečí, aby mali environmentálne záujmové skupiny prístup k politickým procesom. Vplyv miestnych a medzinárodných mimovládnych organizácií na environmentálnu politiku bol od revolúcií relatívne slabý.


Environmentálna politika Európskej únie voči strednej a východnej Európe.


Od ad hoc politiky k strategickej politike

Súčasnú environmentálnu politiku EÚ voči strednej a východnej Európe možno datovať od podpísania spoločnej deklarácie medzi Spoločenstvom a RVHP v roku 1988. Potom nasledovala prvá špecializovaná konferencia o životnom prostredí, ktorá sa zišla v rámci Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe v r. 1989 v Sofii. Komisia vyhlásila, že „ základnou filozofiou je začleniť ekológiu do ekonómie a budovať na regionálnej iniciatíve a zodpovednosti, vedúcej k úplne novým stratégiám, založeným na skutočných cenách energie, na systémoch, monitorujúcich znečistenie, na nových normách pre priemysel a na rýchlych reakciách na znečistenie ovzdušia a vody, kde by sa mali zaviesť účinné techniky.“
Komisia vyslovila presvedčenie, že účinný a úsporný environmentálny manažment musí zahŕňať integráciu environmentálnych aspektov do všetkých ďalších odvetví a do vývoja príslušných politík. Program PHARE by mal brať životné prostredie do úvahy, ale v skutočnosti sa pre integráciu environmentálnych hľadísk do návrhov politiky v špecifických sektoroch robí málo.
Históriu environmentálnej stránky programu PHARE možno rozdeliť do dvoch fáz: do úvodnej fázy, charakterizovanej riešením kritických situácií a do neskoršej strategickej fázy.V druhej fáze začal program PHARE podporovať aj environmentálne investície prostredníctvom spoločných finančných operácií s medzinárodnými finančnými inštitúciami. K tomu sa pridal aj podprogram zameraný na jadrovú bezpečnosť.

Tento posun od ad hoc reakcií k strategickému zapojeniu do environmentálnej politiky odráža všeobecnejšie zmeny v reakciách EÚ na kolaps sovietskeho bloku. S mnohými východoeurópskymi a stredoeurópskymi krajinami boli uzatvorené Európske dohody. Na Kodanskom summite v r. 1993 ponúkla Rada krajinám, ktoré už mali podpísané Európske dohody, vyhliadku plného členstva v Európskej únii, pokiaľ splnia určité ekonomické a politické podmienky.
S prijatím noriem pre znečisťovanie, metód a strategických nástrojov, ktoré sa používajú v súčasnosti v Únii a tvoria hlavnú súčasť nových stratégií environmentálneho manažmentu v stredoeurópskych a východoeurópskych krajinách, sa spája mnoho problémov. Po prvé, mnohé z environmentálnych politík EÚ boli prijaté vtedy, ked si environmentálna politika vyžadovala jednomyseľné hlasovanie v Rade a sú preto výsledkom kompromisu. Aplikáciou týchto noriem v krajinách mimo EÚ sa prenášajú i problémy, spojené s prijatím mäkkých environmentálnych noriem. Po druhé, bola spochybnená relevantnosť týchto politík, najmä vo vzťahu k špecifickým environmentálnym problémom periférnych regiónov. Po tretie, tieto politické reakcie sa formulovali v súvislosti so špecifickými environmentálnymi problémami západných krajín a nie je vôbec jasné, že sú vhodné, realizovateľné alebo optimálne vzhľadom na environmentálne priority v strednej a východnej Európe. Po štvrté, mnohé zo strategických nástrojov, najmä tie, ktoré sú navrhnuté v Piatom environmentálnom akčnom programe, si vyžadujú fungovanie efektívneho trhového systému, ktorý je ešte stále v mnohých stredoeurópskych a východoeurópskych krajinách málo rozvinutý.
Smerovanie mnohých krajín bývalého sovietskeho bloku k plnému členstvu v EÚ predstavuje celé spektrum ťažkostí. Stále existujú obavy z ekonomického zlyhania a následne z návratu k autoritárskym a nacionalistickým režimom. Prechod k pluralitnej demokracii a trhovej ekonomike priniesol vážne negatívne dôsledky.Dôsledkom ekonomickej liberalizácie bolo odstránenie štátnych dotácií a protekcionistických opatrení, čo viedlo k prudkému nárastu nezamestnanosti. Inflácia znížila hodnotu mesačnej mzdy a dôchodkov a väčšina ekonomík je už zaťažená veľkým dlhom. V tejto súvislosti úlohou EÚ nie je iba napomáhať ekonomickej transformácii, ale zabezpečiť podporu pre prísnu ekonomickú politiku a posilniť krehké politické demokracie. Tento problém sa týka najmä východnej Európy a balkánskych štátov.
Stredná a východná Európa nie je len pasívnym prijímateľom environmentálnych iniciatív a programov EÚ. Objavila sa snaha rozvinúť paneurópsky prístup alebo proces „Životné prostredie pre Európu“ alebo Dobříšsky proces, pomenovaný podľa zámuku nedaleko Prahy, kde sa v r. 1991 konala konferencia európskych ministrov pre životné prostredie a okrem toho z USA, Kanady a Japonska.

Ťažkosti pri implementácii

Úspešné uplatňovanie environmentálneho programu EÚ v rozhodujúcej miere závisí od administratívnej kapacity podporovaných štátov. EÚ poskytla pomoc výslovne na riešenie administratívnych nedostatkov v politických procesoch, ako aj financie určené na kontrolu znečistenia.Príkladom pomoci pri riešení administratívnych nedostatkov je pomoc pri založení špeciálnych zložiek na ochranu životného prostredia v rámci existujúcej ústrednej vládnej administratívy a poskytovanie poradenstva miestnym samosprávam pri reštrukturalizácii činností či školení úradníkov pre ich nové úlohy a zodpovednosť.Pre úspešné environmentálne riadenie je rozvíjanie miestnej samosprávy mimoriadne dôležité, pretože napríklad kontrola znečistenia, vrátane monitorovania hladiny znečistenia, sa zvyčajne realizuje na miestnej úrovni. EÚ považuje za mimoriadne významnú pomoc centrálnym vládam pri decentralizácii správy smerom na miestnu úroveň a aktívne pomáha predstaviteľom miestnej samosprávy získavať spôsobilosti, potrebné pre túto novú zodpovednosť. Ďalšou významnou stránkou pre zabezpečenie úspechu stratégie je poskytovanie pomoci pri zavádzaní legislatívnych a regulatívnych štruktúr a rozvoj inštitúcií a organizácií prispôsobených na nové úlohy.

Problémy súvisiace s angažovaním Európskej únie v strednej a východnej Európe.

Ani pre samotnú Úniu nie je zapojenie sa do rekonštrukcie strednej a východnej Európy bez ťažkostí. Po prvé, toto angažovanie spôsobuje Únii inštitucionálne a administaratívne problémy. Koordinácia západnej politiky EÚ v krajinách bývalého východného bloku je zložitý proces. Táto zložitosť je daná povahou vlastného procesu tvorby politiky EÚ a jej zložitými a neprehľadnými inštitucionálnymi štruktúrami. Komisia má dva generálne direktoriáty, zaoberajúce sa politikou voči východu. DGI, zodpovedný za vonkajšie vzťahy a tým aj za obchod, za dohody o spolupráci, za asociáciu a najmä za program PHARE a DGH, zodpovedný za ekonomické a finančné záležitosti a tým aj za makroekonomické vstupy do PHARE, najmä za finančnú pomoc. K tomu treba dodať vstupy špecifických generálnych direktoriátov, napr. pre poľnohospodárstvo, životné prostredie, atď. Pri ovplyvňovaní politiky hrajú úlohu aj Ekonomický a sociálny výbor a Európsky parlament, parlament najmä v záležitostiach rozpočtu – vo vzťahu k výdavkom PHARE. Schopnosť Únie uskutočňovať voči Východu efektívnu politiku závisí na koordinácii a vzájomnom súhlase medzi týmito inštitúciami.
Implementácia politiky EÚ závisí od podmienok a implementačnej kapacity podporovaných štátov, najmä na miestnej úrovni. EÚ má ťažkosti preniknúť na tieto úrovne. Otázna môže byť aj schopnosť Komisie odhadnúť potreby svojich východných susedov, efektívne rozdeliť pomoc a posúdiť ekonomický a politický vývoj, najmä ten, ktorý ohrozuje novú demokratizáciu. Chýba jej personál na primeranej úrovni, administratívne zdroje, spätná väzba a informácie z terénu. Pri tvorbe svojej vlastnej domácej politiky sa môže Komisia spoliehať na širokú škálu formálnych i neformálnych sietí kontaktov. DGXI, ktorý zodpovedá za environmentálne záležitosti, je napríklad v úzkom kontakte s Európskym úradom pre životné prostredie, ktorý je strešnou organizáciou pre mnohé európske environmentálne záujmy.Tento Úrad nielenže poskytuje DXI vedecké informácie, ale aj spätnú väzbu od aktivistov a najnovšie správy o uplatňovaní politiky na miestnej úrovni. Pri formulovaní politiky pre strednú a východnú Európu a pri zabezpečovaní efektívnej implementácie tento vklad neformálnej politiky chýba, a to z dvoch dôvodov. Po prvé, od revolúcií poklesol význam a vplyv environmentálnych skupín, ktoré majú málo zdrojov a obmedzené skúsenosti v získavaní prístupu k politickým procesom v EÚ. Po druhé, v rámci EÚ existuje málo, alebo žiadne mechanizmy, ktoré by jej uľahčili podchytiť environmentálne záujmy krajín, ktoré nie sú členskými štátmi Únie.
Druhá oblasť ťažkostí, dotýkajúcich sa pomoci EÚ strednej a východnej Európe, je spojená s politickými problémami v rámci Únie. Ekonomicky slabšie členské štátny môžu začať odporovať rastúcemu úbytku financií, ktorý pre rozpočet EÚ reformy na Východe znamenajú, najmä ak sa vezme do úvahy nesmierny rozsah úloh, pred ktorými stoja novodemokratizované ekonomiky.Náklady, určené pre zlepšenie životného prostredia na Východe môžu byť chápané ako odliv zdrojov dostupných pre riešenie vlastnej vážnej environmentálnej degradácie v Únii. Rozširovanie Únie a umožnenie vstupu nových členov zo strednej a východnej Európy túto obavu takisto prehlbuje, najmä ak si uvedomíme terajší vážny deficit pri uplatňovaní environmentálnej politiky v rámci existujúcich hraníc Únie. Tento deficit viedol k založeniu Fondu vzájomnej podpory s cieľom uľahčiť periférnym členským štátom pokryť náklady na zavádzanie environmentálnej politiky do života. Tento fond je finančne obmedzený a je otázne, či by Únia dosiahla dohodu o jeho rozšírení tak, aby ho umožnila používať na financovanie implementácie politiky mimo svojich hraníc.
Po tretie, existujú problémy, ktoré sa dotýkajú nedemokratického charakteru účasti EÚ pri tvorbe environmentálnej či inej politiky v strednej a východnej Európe. Komisia tvrdí, že jej stratégie sú poháňané dopytom, to znamená, že sú reakciou na vlastné požiadavky podporovaných štátov. Takže komisia napríklad tvrdila, že „ Hlavné priority financovania programu PHARE odrážajú priority a stratégie partnerských krajín a sú prispôsobené požiadavkam reformy v každej krajine. Komisia však argumentovala aj ďalej: Podmienkou financovania z programu PHARE je, že každá krajina dodrží záväzok smerovania k demokracii a postupu smerom k trhovej ekonomike. Partnerské krajiny programu PHARE, ktoré spĺňajú túto podmienku, si určia prioritné oblasti pre využitie financií v rámci, odsúhlasenom Európskou úniou. Výsledkom tohto spoločného procesu sú Indikatívne programy, ktoré pokrývajú trojročné obdobie.
Únia na jednej strane tvrdí, že jej stratégie, ako napríklad program PHARE, sú riadené dopytom, na strane druhej diktuje štruktúru, v ktorej sa tieto potreby napĺňajú. Štáty prijímajúce pomoc, nakoľko nie sú členmi Únie, majú len malý vplyv na legislatívne a politické procesy EÚ. Je zložité umožniť im zvýšenie vplyvu bez zmien v už aj tak tak ťažkopádnom a neprehľadnom procese tvorby politiky v EÚ. Prístup krajín strednej a východnej Európy na Súdny dvor je tiež obmedzený.
Napriek nepochybnému prínosu, ktorý bude mať angažovanie EÚ na riadenie environmentálnej kvality v strednej a východnej Európe, iróniou ostáva, že politika EÚ, vrátane programu PHARE, pravdepodobne zároveň prispieva k zhoršovaniu životného prostredia. Príčiny súvisia s neúspechom EÚ pri integrácii environmentálnych aspektov do ďalších oblastí politiky a v pokračujúcom uprednostňovaní ekonomickej reštrukturalizácie pred ochranou životného prostredia. Príkladom je rozvoj v oblasti dopravnej infraštruktúry.



+ vložit vlastní dílo upravit toto dílo
  Sdílet článek na: Facebook Facebook   MySpace MySpace   Linkuj Linkuj  
Střední školy - seznam středních škol
Střední odborné školy - seznam středních odborných škol
Bazar pro maminky - staré i nové oblečení oblečení pro děti.
 Reklama